Plynie váš tréning? Ste na vlne? Dynamicky to odsýpa? Alebo to niekde drhne? Aký je v tom rozdiel?  

Cítite  vôbec ten rozdiel?

V prvom prípade idete od odmeny k odmene, bez zaváhania na vašej či klikoňovej strane. Dáte signál, kôň hneď reaguje, nečaká, nerozmýšľa, ide na vec. Vy dáte ďalší a tak dokola, donekonečna. Ked tréning plynie bývajú lekcie častokrát dlhšie. Vlastne mám niekedy pocit, že v tako nastavení vie ísť kôň fakt takmer donekonečna. Pramení to z jeho podstaty neustále čosi mleť v papuli. A keď tréning plynie sú nároky na koňa nižšie a o to je to väčšia zábava pre neho, o to vyššiu motiváciu má s nami spolupracovať a o to rýchlejšie sa učí.  O to menšia frustrácia...  Zabúdame na svet okolo nás. Sme v stave “flow”. A kôň tiež.

V druhom prípade, keď to drhne, tam stojíte a čakáte. A čakáte. A kôň nakoniec to rozhodnutie aj spraví, ale keď nezareagujete správnou otázkou...

....tak aj pri tej ďalšej...

.....čakáte...

A máte pocit ako keby ste naťahovali žuvačku. A celé je to také zaseknuté. Prilepené. Zabrzdené. A stáva sa, že kôň z lekcie odchádza. Inak povedané, príliš vysoké kritériá. 

SPOILER ALERT: To, že kôň neodíde ešte neznamená, že tá lekcia ho fakt baví. Aby to nebolo také jednoduché :P. 

A práve preto sa nám tieto veci ukážu na tráve. Lebo naše plné pamlskovníky majú konečne nejakú konkurenciu.  A ukáže sa, či náš tréning funguje skutočne na princípoch contrafreeloadingu. 

Aby mohol tréning plynúť potrebujeme sa rýchlo rozhodovať. Aby sme sa mohli rýchlo rozhodovať potrebujeme plán. Skvelým prostriedkom k dobrému plánu sú tzv. flowcharts (nie nadarmo majú vo svojom názve slovo flow - plynúť).  

Flowchart je vlastne také zhrnutie možných situácií a našich reakcií na ne. Čo spravím, keď kôň spraví “toto” a ako ja na to jeho “toto” zareagujem atď... Je to skvelý mentálny tréning aj v čase, keď nemôžeme trénovať. Naša myseľ sa učí aj keď pracuje len s predstavou. Táto skúsenosť sa prenesie aj do reálneho tréningu. 

Flowchart nám pomôžu vniesť ľahkosť do tréningu a keď nám to všetko do seba zaklapne, precítime tú jazdu na vlne. A už ju nebudeme chcieť opustiť. Budeme ľahšie cítiť, keď to začne drhnúť a budeme vedieť rýchlejšie naskočiť naspäť na tú správnu vlnu.  

Skúste pri najbližšom tréningu precítiť, či veci idú hladko, ako po masle, proste plynú alebo sa naaaaťaaahaaaajúúúúú? Zamyslite sa. Čo je tou brzdou? Ako ten proces spriechodniť, vyladiť, namazať? 

Že sa to občas zadrhne? To vôbec nevadí. Pokiaľ si to uvedomíme a vieme ako veci nahodiť naspäť. Alebo pokiaľ sme to nechali mierne “zadrhnúť” úmyselne.

Na fotke je príklad flowchartu k téme pasenia z minulého blogu: 

https://www.venya.sk/blog/zapisky-jednej-pozitivkarky-53/post/trening-na-trave-postrach-ci-pomocnik-198