Nasledujúce video už má nejaký ten rok a je skvelým študijným materiálom. Jeden z dôvodov, prečo sa nahrávať je, že je to neskôr skvelý matroš a dokonalá ukážka chýb takmer v priamom prenose. 

Dgee - kobyla vo videu, nemala nikdy zlú skúsenosť s ihlami. Až na jeden raz, kedy ju bolo treba napichnúť viackrát, lebo mala príliš hustú krv a nejako to netieklo. Prestalo jej to byť príjemné a túto hru sa s nami hrať nechcela. A to bol dobrý dôvod zaradiť to na zoznam našich tréningových úloh. 

Vznik nepríjemných asociácii a ako im predísť? 

U Dgee som mala šťastie, že mala za sebou v živote niekoľko očkovaní a odberov, kedy dostávala skvelé odmeny, tá bolesť nebola pre ňu významná a mala v podstate neviem či príjemný, ale jednoznačne tolerovateľný zážitok, po ktorom nikdy neodišla a motala sa okolo. Vďaka tomu ju táto jedna zlá skúsenosť nepoložila na lopatky a nebolo také ťažké to dotrénovať. 

Čo by sa stalo, keby to bola jej prvá skúsenosť?

Faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledok je niekoľko, ale v princípe platia dve základné veci o tom, ako funguje vznik nepríjemnej asociácie a čo spraviť preto, aby nedošlo k nepríjemnostiam hneď na prvýkrát. 

Nepríjemná asociácia vznikne veľmi ľahko, ak je prvé stretnutie koňa s novou vecou nepríjemné. Jedná sa hlavne o veci, o ktorých vieme predpokladať, že môžu potenciálne viesť k  vyhýbavému správaniu či dokonca k snahe ujsť a keď odchod či útek nebudú umožnené, tak bojovať. Ideálne je, ak s týmito novými vecami, ktoré kôň vníma ako nové a prirodzene k nim môže byť podozrievavý, vznikne najskôr príjemný zážitok. Novú vec znázorňuje aj "divne páchnuci" vet v bielom plášti, či celkový kontext - majiteľ ma drží na ohlávke nejako pevnejšie keď sa táto nová osoba ku mne blíži/plíži. Keď má možnosť kôň veta spoznať a zažiť si s ním príjemné veci dávno pred prvou akciou, v iné dni, nejaká nepríjemná vec ho potom až tak nevyvedie z miery. A pokiaľ sa kôň zoznámi s pichaním špáratkom, ideálne v kontrolovanom tréningu, tak máte podmienky nastavené na úspech. Aspoň viete predpokladať, ako váš kôň vníma bolesť a podľa toho tréning upraviť. Alebo neriešiť vôbec :D. 

V zahraničí, hlavne čo sa týka malých zvierat, sú v tomto už ďalej a nie je problém tam zájsť so šteniatkom k veterinárovi ešte párkrát predtým, než dôjde k reálnemu očkovaniu či iným nepríjemnostiam. Vet sa so šteniatkom pohrá, v rámci hry ho vyloží na stôl - resp. je šanca, že takýto vet má stôl, ktorý sa dá znižiť a pes si naň vyskočí sám.... Na stole ho kŕmi a snaží sa z celej návštevy spraviť príjemnú skúsenosť. Psy, ktoré si prešli týmto som zažila v Holandsku. Keď rozpoznali, že sme na parkovisku u veterinára, začali sa tešiť, hrabať sa von z auta, ťahali sa dovnútra do ordinácie a aj po nepríjemnej skúsenosti, ktorú následne zažili, sa pýtali naspäť na stôl a nechceli odísť. Počas celého vyšetrenia a zákroku ich sestrička prekrmovala. Boli to už seniori a mali za sebou nepríjemné skúsenosti s vetom. Ale aj vďaka tomu, že práve tie prvé boli zapísané ako pohodové, tak nedošlo k prejavom, aké často vidíme v slovenských čakárňach u väčšiny psov. 

Poďme ale k videu a konkrétnemu tréningu. 

V tomto tréningu využívam tzv. start button, alebo štart signál, ktorým mi Dgee hovorí, že je pripravená a môžeme ísť na vec. V tomto prípade je to dotyk nosom na  target. Jej stopkou je otočenie hlavy, resp. pohyb hlavou mimo target. Mojou úlohou je prestať s činnosťou v momente, keď hlavu oddiali. A správne dávkovať kritéria tak, aby tú hlavu nemusela príliš oddiaľovať. V tejto časti pohorím a z nejakého dôvodu chcem stále viac a začnem veci komplikovať, moje reakcie na jej stopku sa spomalia a ... a napriek tomu sa výsledné správanie zlepší. Svätý kôň. 

Najdôležitejšia vec na práci so start buttons je dať si veľký pozor a uťať činnosť, keď dá kôň stopku. Jedine tak si môže byť istý, že má skutočnú kontrolu nad prostredím a že ho nevodíme za nos. V tomto som ku koncu párkrát zlyhala. Tento tréning je veľmi náročný aj na pozornosť človeka, takže čím dlhšie to ťaháme, tým ľahšie začneme robiť chyby, ako ja v tomto prípade. Takže odporúčam, pre kvalitu tréningu i konečný zážitok koňa, dávať si kratšie lekcie. 

Vo videu som spomenula veci, čo mi najviac udreli do očí. Je tam samozrejme ešte niekoľko ďalších rovín, situácií a momentov, ktoré by stáli za zmienku, ale obávam sa, že aj tak je to už celkom nálož informácií, hlavne, ak s pozitívkou začínate. 

Jaj a taký detail. Ďalší odber krvi bol bez problémov. 

Prvé video je zostrihané s mojim pokecom. Druhé video je  bez mojich rečí. 

Zaujal vás tento blog? Chcete dostávať info o nových príspevkoch?

Ak áno, stačí vložiť váš email a kliknúť na "Odoberať". 

Tu je video celej lekcie bez kecov. Tým zastavovaním videa sa stráca kontinuita, tak ak máte chuť, môžete si ho pozrieť vcelku a precvičiť si oko.