Určite to poznáte. Buď vo všeobecnom prístupe vášho koňa alebo len v nejako konkrétnom cviku. Kôň sa príliš snaží.  Ide do vecí naplno. Robí viac, než by ste chceli. Požiadate ho o zodvihnutie nohy a ona vyletí ako na pružine, dobre že vám nevrazí do čela ako sa skláňate s cieľom vyčistiť kopýtko.  Čo s tým? 

Riešenie je veľmi jednouché. Stačí koňovi povedať, že sa nemusí tak snažiť. Že menšia snaha prinesie rovnaké ovocie. Ako? Timing. Nečakajte na hotové správanie. Označujte začiatok toho správania. Kôň sa ukľudní, prestane sa tak snažiť prísť čo najrýchlejšie ku koncu - k odmene. Emócie sa skľudnia. A môžete sa opäť prepracovať k hotovému cviku, ale s pokojnejšími emóciami. 

Tu je Jessie s cvikom dvíhania nôh.  Detaily napíšem niekedy inokedy. Toto je naša druhá lekcia. Prvá trvala cca 30 sekúnd. Jessie rýchlo pochopila čo sa od nej chce, ale doplnila si do rovnice svoj vlastný záver - že má nohu na sud vyložiť. Rovnak ako sa to robí na podložky, schody či kopu paliet.

Mne to nejak pomalšie dochádzalo a párkrát som to posilnila. A takto to potom vyzeralo. Začala som preto odmeňovať aj menšie prejavy, dokonca len prenosy váhy a myšlienku zodvihnúť nohu. 

A áno, sud musím vymeniť za niečo iné, lebo si tam trošku obíja nožky. V realite to nepôsobilo tak odstrašujúco ako na videu :D.

Na konci vidieť ako to dopadne, keď človek riskne a ide trénovať medzi ostatnými koňmi. Biela Jessie je otĺkací panák keď ju nechráni je adoptívna mama. A ryšavka Molly nás vymákla, že robíme čosi zaujímavé. Rýchlo som ju zastavila žrádlom na zem, aby nestihla prísť šikanovať Jessie. A utekala som zachraňovať kameru a následne im zase hádzať odmeny. Takýmto spôsobom sa učia, že aj pobyt vo vzájomnej blízkosti nemusí byť vždy len opruz.