Nejako som to brala tak, že veď  Dgee s nasadaním problém nemá, pozná to a keď už raz stojí pri schodíkoch, vie čo sa bude diať, keby chcela, tak odíde. A odišla. Preto som sa rozhodla ísť na to trošku z iného konca.

Väčšinou sa kôň učí pristúpiť k schodíkom a potom sa k tomu pridáva nasadanie. Už nejaký čas mi tento postup nevyhovuje lebo stále som to ja, kto dáva signál na pristúpenie. Zároveň správanie pristúpenie je ako také dosť náročné a často spojené s emóciami, ktoré súvisia s obranou - pristúpenie sa podobá tomu, keď kôň chce druhého koňa dostať preč zo svojho priestoru. Preto vypilovať pekné pohodové pristúpenie môže byť dlhá cesta. Tiež má pritom kôň často hlavu v oblakoch a prehnutý chrbát a to tiež nechcem veľmi podporovať.

Okrem toho, iniciatíva vychádza zo mňa. Kôň reaguje na naučený povel. To pristúpenie je naučené, nevychádza priamo z koňa ako dôsledok z jeho skúseností s nasadaním. Neviem to veľmi dobre verbalizovať, ale verím, že ďalšie video pomôže vyjasniť čo myslím.

S Dgee to robím tak, že od nej nevyžadujem nejaké štelovanie sa k nasadnutiu. Príde k schodíkom, lebo ide k vedru. Dejú sa tam fasa veci, kŕmim ju. A počas toho sa hrám s nasadaním. Keď pochopí, že po nasadaní prichádza odmena, tak mi ona sama bude ponúkať pozíciu na nasadnutie. Nebudem ju o ňu žiadať ja.

Dnes sme zásadne prečistili komunikáciu. Zaradili sme do nej jasný signál, ktorým mi hovorí, môžeme pokračovať v nasadaní. Zatiaľ je to nasadanie rozdelené na niekoľko častí. V budúcnosti to bude jedno klasické nasadnutie hneď potom keď povie, že vstup je voľný. Ale v budúcnosti vďaka tejto komunikácii - ak bude s vozením človeka spokojná - sa bude pristavovať sama tak, aby docielila moje nasadnutie. Jej pristavenie bude vychádzať z nej. Bude to výsledok skúseností s nasadaním, ktoré ona bude chcieť podporiť, nebude čakať na nejaké moje povely.

Naša komunikácia vyzerá takto: keď sa Dgee na mňa otočí hlavou smerom na mňa, tak sa dotknem jej chrbta a hodím odmenu do vedra. A potom čakám. Na jej signál. Otočí sa hlavou, ja sa opäť dotknem chrbta, položím nohu, prevesím sa cez ňu atď a odmena letí do vedra. A tak dokolečka, zvyšujem kritéria, znižujem kritéria. A vyzerá to takto:

Keďže som chcela poriadne posilniť nasadanie, tak som sa s ňou nehýbala. Len som kŕmila zo sedla a potom zase zliezla. Dgee má tendenciu s vyšším napätím prestať vnímať a len ísť dopredu. Preto veľa posilňujem len státie na mieste. Po niekoľkých razoch čo som na nej sedela, som skúsila ísť aj do pohybu. Samozrejme až vtedy, keď som videla a cítila, že je plne prítomná a nemá v sebe ani kúsok napätia, ktorý by ju hnal vpred. Vozenie sa bez oťaží človeku pomáha robiť veci poriadne :D.

Vedrový setup som trošku vytunila a dala ich pekne za sebou, nech nemusíme riešiť zatáčanie a hlavne, nech ju to nevalí dole kopcom a nemusí brzdiť. S nasadnutím po tejto "výprave" nemala problém. Zatiaľ spokojnosť na oboch stranách :).

Na tomto videu ale pekne vidieť ten efekt start signálu. Najskôr je to len otáčanie hlavy smerom na mňa. Ale z neho sa stalo pristúpenie k schodíku bližšie. To pristúpenie vychádza z koňa ako dôsledok nášho rozhovoru. Nie je to reakcia na naučený povel - pristúp ku mne na ktorý bude reagovť aj v prípade, že s ním nie je úplne stotožnená lebo má dlhú históriu. Týmto signálom mi sama hovorí - poď, môžes robiť to čo si robila doteraz.

Ono to v podstate technicky asi nie je taký veľkýr rozdiel v tom, keď pristupuje na môj signál a keď to vyjde z nej ako start signál. Stále je to reakcia na signál - človek na nástupišti. Ale nejako tam cítim rozdiel. Neviem. Nevyhovuje mi koňa štelovať do pozície. Chcem, aby sa do nej našteloval sám na základe predošlých skúseností. Toť moje nedotiahnuté zamyslenie sa nad nasadacím procesom.