Zmena emócie v pohybe

Veronika Bonebakker

Túto zimu som si to s poníčkou doslova zlízla. Jej nadšenosť do lekcie, prílišná vysoká hrhr energia, jej neustála sebakontrola v mojej prítomnosti - áno, to je niečo, čo nechcem - i nadmerná snaha priamo v lekcii a veľmi citlivé reakcie na každý môj pohyb spôsobili, že mi to konečne docvaklo, že to už nemôžem len tak látať a spoliehať sa na lepšie dni, ale chce to hĺbkovú chirurgiu.  Určité veci som začala prekopávať pekne od základov.  O tom by som chcela napísať samostatný článok doplnený o videá.

Dnes sa chcem podeliť o jeden z mojich obľúbených spôsobov tréningu, kedy sa človeku zdá, že sa nič nedeje. Tréning, v ktorom kôň nemusí mega rozmýšľať a zároveň sa učí. Spôsob, ktorý pomáha udržať emócie na uzde a rovnako pomáha ich meniť v prípade, že sa vám z dlhodobého časového hľadiska rozpadnú, ako sa rozpadli mne so Shelly. Shelly mala tendenciu v svoje horšie dni - a vlastne stále má, ale už to nehrotím a nedostávam ju do takých situácií, lebo je to informácia pre mňa, že sa necíti dobre - chodiť s výrazom vraha. Ako som spomínala, je to téma na dlhšie. Na videu je príklad jedného z mnohých riešení, ktoré používam pri zmene jej asociácie s pohybom a teda aj zmene výrazu. 

A čo vlastne robíme? Mám čmuchacie dečky na ktoré ju zavolám. Čiže ide smerom ku mne, ale v pohybe sa už zameriava na tú dečku, takže jej výraz je zacielený na dečku. Potom ju volám k senu do ktorého jej tiež hodím granulky a mrkvu, takže hľadá ako na dečke. A cez ďalšie kôpky sena prejdeme k ďalšej dečke. Učí sa tak, že pohyb z bodu A do bodu B má nejaký zmysel a že príchod smerom ku mne nemusí sprevádzať výrazom vraha, lebo ja jej odmeny nedám, nemusí sa nasilu kontrolovať a odvracať hlavu. Odmeny nájde ich v dečke. 

Avšak, ešte predtým, než som riešila pohyb, poriešila som dôležité zanedbané základy. 

Prvá vec, ktorú som dôkladne ošetrila ešte pred riešením pohybu bola, že keď si je neistá v lekcii, nech odíde žrať seno a dostane sa sama do konzumačnej fázy, bez závislosti odomňa. Krásne sa tak znížila jej snaživosť a vznikol z toho spôsob, ktorým sa ukľudní keď má pocit, že je toho na ňu moc. 

 Druhá vec bol začiatok a koniec lekcie, nech v tom má jasno a kým ju nezavolám, nech nedúfa, že niečo bude. Proste nech si robí to, čo by si robila, keby som tam nebola. Takže keď niekedy v prvej minúte nevie nájsť mrkvu v sene a pýta si ju odomňa, dám jej signál, že nech si žerie seno a ja pomaly odídem a zavolám ju až keď nerozmýšľa nad tým, že by išla za mnou. Pozerá sa smerom ku mne, ale nie na mňa. Susedovi zdrhol kôň a tak pozorovala divadlo. Celá táto sekvencia je cca medzi prvou a druhou minútou. 

PS. Keď sa na videu objaví ucho vzadu je to z dôvodu, že sa pošmykla. Jej uši sú mega aktívne a všetko sa na nich odrazí. Čo je zároveň skvelá spätná väzba aj pre mňa...